Mám doma hyperaktívne dieťa. Čo teraz?

Autor: Adriana Brndiarová | 17.7.2015 o 21:28 | (upravené 20.7.2015 o 10:44) Karma článku: 4,59 | Prečítané:  1456x

Pred pár rokmi som spracovala štúdiu týkajúcu sa výchovy a vzdelávania hyperaktívnych detí s poruchami pozornosti, v skratke možno označiť ako syndróm ADHD.

Vo svojom blogu sa k tejto tematike vraciam, pretože od známych, ktorí pracujú s deťmi alebo od samotných rodičov, počúvam tieto štyri hlásky v poslednom období nejako častejšie.

Keď je dieťatko maličké, najmä do obdobia troch rokov, je prirodzená zvýšená hyperaktivita a reakcia na každý podnet. S rozvojom myslenia a reči sa postupne hyperaktivita vytráca. V tomto období je ťažké diagnostikovať uvedený syndróm. Zvyčajne k tomu dochádza až pri nástupe dieťaťa do školy. V tejto inštitúcii musí dieťa zvládnuť pre väčšinu z nás úplné banality a to vydržať sedieť na hodine, nevyrušovať ostatných spolužiakov, nevykrikovať. Čo ak to je jednoducho nezvláda? Obrovské množstvo energie, s ktorým tieto deti disponujú, im to často nedovoľuje. K tomu pridáme impulzívne reakcie na prichádzajúce podnety a oheň je na streche. Vysvetlím, čo vlastne impulzívne reagovanie znamená. Predstavme si, že sme v hračkárstve. Dieťa si môže vybrať hračku na narodeniny a tá, po ktorej srdcervúco túži, sa nachádza na najvyššej poličke. Je veľká pravdepodobnosť, že dieťa s ADHD nebude čakať, kým k Vám príde  pani, ktorá sa v predajni o hračky stará. Jednoducho sa za ňou vyštverá, v zlomku sekundy, zatiaľ čo Vy pohľadom a mávaním budete signalizovať osobám kompetentným, že potrebuje pomôcť zložiť hračku. Ani vo sne ho však nenapadne, že si môže ublížiť. Koná bez toho, aby zvážilo následky svojich činov. Samozrejme, ešte sme neskončili. K hyperaktívnemu a impulzívnemu konaniu sa často pripája aj neschopnosť udržať pozornosť. Známky v žiackej knižke sa potom blyštia v rôznych škálach, často od tri smerom hore, dieťa má výrazné problémy s čítaním, písaním, pravopisom.

Mnohé ratolesti značnú časť dňa trávia v škole, či v školskom klube. Je prirodzené, že učitelia dajú častokrát prvotný podnet rodičom, že dieťa je príliš živé, nepozorné, nesústredené. Diagnostikovať syndróm ADHD nie je jednoduchá záležitosť, nakoľko symptómy môžu byť u každého jednotlivca rozlične stupňované. Nasleduje celá rada odborných vyšetrení u špecialistov. Ak sa diagnóza potvrdí a máme to čierne na bielom, je potrebné prijať fakt, že výchova dieťaťa v rodine bude vyžadovať viac trpezlivosti, pochopenia a času. Je to náročnejšie už len z toho dôvodu, že v súčasnej dobe sú pracujúci zvyčajne obaja rodičia a po návrate domov im začína druhá šichta.

Dôležité je mať na pamäti, že hyperaktívne deti s poruchami pozornosti často zažívajú zlyhanie a neúspech v škole, čo môže viesť k frustrácii, či klesajúcemu sebavedomiu. Veď ktoré dieťa chce dostať zlú známku alebo poznámku? To je, obrazne povedané, ako keby sme my dospelí chceli zarábať čo najmenej peňazí. Oni vo väčšine prípadov za zlé známky nemôžu. Ak Vám teda dieťa horšiu známku domov prinesie, karhanie, napomínanie, pripisovanie negatívnych prívlastkov je potrebné odložiť a zamknúť v trinástej komnate na tisíc zámkov. Pretože keď je ktokoľvek zo strany svojho okolia považovaný za neschopného či zlého, časom sa s tým názorom stotožní, stáva sa takým človekom, nech má akúkoľvek predispozíciu, talent, nadanie (samozrejme, tým nepoukazujem na to, že tresty je potrebné úplne vylúčiť, k tomu sa však dostanem neskôr).

Aby sa predišlo začarovanému kruhu zlyhávania, moc vo výchove má v tejto chvíli prebrať skutočná láska k dieťaťu. Dieťa potrebuje cítiť, že má pri sebe oporné múry, ktoré tu budú vždy stáť i v menej priaznivých podmienkach, ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť. Musí vedieť, že existujú pravidlá, ktoré rešpektovať sa oplatí, pretože tak sa stanovené ciele dosahujú jednoduchším spôsobom. Zároveň potrebuje niekam patriť, mať pocit, že jeho osobnosť má pre ostatných cenu hodnú diamantov.

Ďalším veľmi účinným faktorom vo výchove sú pochvaly. Nešetrite nimi, však zohrejú na duši i nás veľkých. Čo potom dokážu urobiť s tými drobcami? Je to možno niečo podobné, ako keď Vás pochváli za dobré výsledky člen predstavenstva alebo majiteľ firmy, v ktorej pracujete. Ste hrdí, zaspávate s pocitom malého denného víťazstva. Aj Vaše dieťa bude zaspávať v tú noc s pocitom úspechu, niečo sa mu podarilo, bolo za to pochválené. Pochvala je silný motivačný prvok.

Ako som už spomínala, deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Aby sme docielili posun opačným smerom, je vhodné deťom zadávať úlohy v domácnosti, ktoré zvládnu. Jednoduchý príklad, dieťa bude mať na starosti polievanie kvetov. V závislosti od veku dieťaťa je možné z tejto činnosti vymyslieť situačnú hru, nazvime ju napríklad Botanická záhrada alebo Dažďový prales. Deti milujú, keď môžu napodobňovať reálne situácie, však to poznáte, v priebehu jedného dňa máte doma modelku, nákupnú maniačku, doktora, predavačku, veterinára, kaderníčku, policajta, hasiča. Vrátim sa ale k tomu, prečo je dôležité, aby úlohy boli zvládnuteľné. Dieťa pri splnení úlohy prežije úspech, začína si vážiť seba, cíti sa potrebné, statočné. A práve takýmto spôsobom mu môžeme pomôcť zvýšiť sebavedomie.

K najväčším problémom výchovy však jednoznačne patrí príprava do školy. Motivácia k tejto "obľúbenej“ činnosti je často u detí s ADHD na bode mrazu, pretože v škole často prežívajú neúspech. Ako motivovať dieťa, aby prejavilo záujem učiť sa? Veľmi dôležité je vytvoriť vhodné prostredie, pracovný kútik, kde si bude dieťa robiť úlohy. Toto miesto je vhodné polohovať tak, aby sme predišli rušivým vplyvom  vonkajšieho prostredia. Ak teda napríklad chceme, aby malo dieťa i dostatok svetla a pracovný kútik mu plánujeme zriadiť pri okne, je potrebné si uvedomiť, či pod oknami nemáme frekventovanú ulicu, aby sa nestalo, že sa dieťa namiesto učenia bude zabávať na chodcoch a autách. Zároveň by sa na pracovnom stole mali nachádzať len predmety, ktoré dieťa k učeniu potrebuje. Ostatné spokojne odložme na iné miesto, mimo zorného poľa dieťaťa, aby ho nelákali. Niekomu sa takto vytvorený pracovný kútik môže zdať príliš neosobný, strohý, chladný. Preto ak má Vaše dieťa obľúbenú hračku, môže si ju tam vziať, prípadne nakresliť obrázok a prilepiť ho na stenu nad stolom alebo zarámovať. Výsledkom pracovného kútika by malo byť nasledovné. Dieťa má možnosť učiť v prostredí, v ktorom sú minimalizované faktory vedúce k rozptyľovaniu pozornosti a zároveň sa bude cítiť príjemne. Tiež je vhodné umožniť dieťaťu výber poradia predmetov, ktorými začne pri učení.

Prejdem však k samotnej motivácii. Mnoho rodičov motivuje svojich potomkov slovami: „ Keď budeš mať čisté jednotky, dostaneš snowboard, tablet, telefón, dovolenku.... “ Je to skvelé, že im chcete dať tak veľa, že Vám na nich nesmierne záleží, že chcete pre nich to najlepšie. Často ale dochádza k sklamaniu. I napriek sľúbenej veľkej odmene sa výsledok nedostavil. Prečo? Ako sa zmieňuje Šebek (1993, s.113), dieťa s ADHD nemá k dispozícii potrebné kontrolné mechanizmy správania, nevie sa ovládať a orientovať svoju činnosť na dlhodobejšie ciele. Práve z uvedeného dôvodu je vhodnejšie postupovať presne opačne. Dieťaťu vopred udelíme odmenu, ktorá môže mať rôzne podoby (žetóny, mince, kartičky). V prípade, ak je úloha splnená, dieťa si môže vymeniť žetón, mincu alebo kartičku za reálnu vec, ktorá ho poteší (samozrejme, v rámci možností, odporúčam štruktúru odmien prejsť na začiatku, lebo deti vymyslia i výlet na Mesiac) .

Ako som už v predchádzajúcich riadkoch naznačila, pri výchove detí s ADHD je nadmieru dôležité oceniť pozitívne správanie dieťaťa, čím mu pomôžeme zvýšiť sebavedomie, prežiť úspech. Čo ale robiť v prípade, ak sa u dieťaťa prejaví nežiaduce správanie? Môžeme zvoliť trest? Samozrejme, vždy je vhodnejšie zamerať sa na pozitívne správanie a oceniť ho, no tresty úplne vylúčiť, to by nešlo. Ak dieťa nepocíti následky nežiaduceho správania, len ťažko dôjde k zmene. Teraz samozrejme nehovorím o fyzických a násilných trestoch. Vhodným trestom môže byť napríklad zrušenie sledovania obľúbeného seriálu či rozprávky na jeden - dva dni.

Na úspech výchovy hyperaktívnych detí s poruchou pozornosti majú vplyv i metódy, ktoré vo výchove používame. Každopádne by sme nemali zabudnúť na relaxačné metódy, pri ktorých sa dieťa uvoľní, najlepšie humorom a smiechom. Môžeme na to využiť vtipy, prípadne pozmeniť tradičnú rozprávku na rozprávku so smiešnym dejom, koncom, postavami.... Fantázii sa medze nekladú. Ďalšou účinnou metódou sú športové činnosti. Deti s ADHD majú veľa energie a po pohybe priam prahnú. Preto je vhodné dieťa viesť k pravidelnému vykonávaniu nejakého športu. Ak sa jedná o kolektívny šport, je to plus, pretože šport ľudí spája, tím drží spolu a často vznikajú nové priateľstvá, silné sociálne väzby. Na ukľudnenie sú vhodné dychové cvičenia, joga. Medzi relaxačné metódy možno zaradiť i hudbu, ktorá môže zvýšiť koncentráciu na prácu. Riefová ( 1999, s. 136) odporúča použiť na ukľudnenie detí hudobné skladby Pre Elišku od Ludwiga Beethovena, Bolero od Maurica Ravela, Karneval zvierat od Camille Saint-Saens, Vltava od Bedřicha Smetanu, Zbor pútnikov od Richarda Wagnera.

Na záver Vás možno trošku poteším. Syndróm ADHD sa vyskytoval už v dávnej minulosti, bol ale označovaný rôznymi termínmi. Čo je na tom fajn? Odborníci ho mali čas preklepnúť z každej stránky a v súčasnosti existuje celý súbor rád, metód, zásad a odporúčaní, ako pracovať s hyperaktívnymi deťmi, ktoré trpia i poruchami pozornosti. Podstatná je včasná diagnostika a vysoká dávka trpezlivosti.

 

Zoznam bibliografických odkazov

RIEFOVÁ, S. 1999. Nesoustředěné a neklidné dítě ve škole. Praha : Portál, 1999. ISBN 80-7178-287-4

ŠEBEK, M. 1993. Nepokojné deti a ich výchova. Bratislava : SPN, 1992. ISBN 80-08-01690-6

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?