Žiť bez cigariet je jednoduché

Autor: Adriana Brndiarová | 9.7.2015 o 10:15 | (upravené 9.7.2015 o 10:54) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1066x

 Aj ja som s tým začala. A však čo, treba vyskúšať. Najskôr jeden deň, druhý, tretí, pár týždňov, rokov... Keď tie malé biele potvorky, krásne zabalené....Trhám alobal, potom šťuknutie a už len slasť.... pocit uvoľnenia.

   Najlepšie ku kávičke, ráno, na obed, aj večer. Priznám sa, najviac som ich milovala pri západe slnka. Niekto je viac ranný typ a užíva si ich po prebudení. Je to priam až neuveriteľné, no niektorí to vyhrali. Celý deň myslia na štíhle paničky odeté v rôznych farbách od pastelovej až po luxusne - decentné odtiene béžovo - zlatistej. Je to dokonalá láska, milujete sa, fascinujúce splynutie, až kým Vás smrť nerozdelí. Vôbec Vám neprekáža, že v tomto ľúbeznom zväzku smrdíte ako cap. Vaša hebká, pevná pokožka sa začína meniť na pokrčenú servítku. Nechcete bez nich žiť, i keď Vám kradnú slobodu, manipulujú s Vami, podriaďujete a darujete im to  najvzácnejšie, svoj život. Nie na darmo sa hovorí, že láska je niekedy slepá. Občas myslíte na rozvod, no vždy sa nájde nejaká výhovorka a zotrváte... Veru, veru, rozhodnúť sa je niekedy zložité. Ja som sa rozhodla. Chcem späť svoju slobodu! A tak som cigarety zavesila na klinec.

     Aké to je, vzdať sa opornej barličky, keď človek potrebuje odbúrať stres? Občas sa stáva, vytočí nás frajer, manžel, deti, šéf... Prípadne sme mali náročný deň v práci, tak sa len trošku ukľudniť,  krátky, dvojminútový relax. Alebo sa nudíme, tak si jednoducho dáme cigu. Alebo.... Dôvodov sa vždy nájde milión....Aké to je prísť o niečo, načo v konečnom dôsledku spoliehame?  Aké to je, už nikdy pri otváraní krabičky necítiť pod prstami šuchot celofánu, nepočuť zvuk trhajúceho pozlátka, neprežiť ten pocit, keď si voňavú mrchu vkladáš do úst... Rozbúši sa ti srdce, už len šťuknutie a áno... Telo je priam v extáze, prvý šluk a výdych. A tá omamná vôňa... Hm, vždy ma dostala... Tak aké to je už nikdy viac to neprežiť?

     Možno neuveríte, no je to tá najjednoduchšia vec na svete a to myslím smrteľne vážne! Jasné, navždy budem abstinent, to nepopieram, pretože i teraz, po tých pár riadkoch, by som si jednoducho zapálila. Chuť zostala, no úplne v pohode nad tým mávnem rukou. V určitom období môjho života ma tieto nie moc opálené, teda po väčšina biele, štíhle krásky zlákali. No nie je všetko zlato, čo sa blyští. I keď sa budú na mňa v obchode pozerať tými psími očami a žobroniť: „Kúp si nás, my sme najlepšie priateľky a vždy tu pre teba budeme!“, neuverím im. Veď ktorá priateľka by Vás obdarovala darčekom, z ktorého budete mať v štyridsiatke milión nevábivých čiaročiek po tvári? Tie ryhy budú občas  pripomínať kráter sopky, niekedy budú posiate husto vedľa seba ako križovatky ciest v New Yorku. Plastickí chirurgovia si teda prídu na svoje, samozrejme, u tých šťastnejších, ktorí to budú mať z čoho „cashovať“. A aby toho nebolo málo, ako bonus k zvráskavenej tvári dostanete na každý deň vôňu, nazvime ju “toaleta sa nechytá“. Toto je len tá viditeľná časť darčeka. Čo sa deje v našom vnútri? Na prirovnanie som niečo z pamäti vylovila. Topili ste sa už niekedy? Ja áno, mala som tri roky, hrala som sa na brehu bazéna v aquaparku v Maďarsku. So sestrou sme si prelievali vodu z jedného pohárika do druhého a potom do tretieho, štvrtého...Neviem, koľko ich bolo. Mali sme ich poukladané za sebou a jeden pohárik bol teda riadny huncút, odplával, ako keby sa nič nedialo. Tak som sa rozhodla biely kelímok zachrániť, chýbal by nám. Len akosi som si neuvedomila, že ešte neviem plávať. Zdolala som pár schodov a čľup! Už som bola pod vodou. Kopala som nohami, rozhadzovala rukami, chvíľu na dne, potom odraz, trošku som vyplávala a opäť pod vodu.... Našťastie, mama bola nablízku a po pár sekundách ma vytiahla. Nebola to sranda, ten pocit, že sa nemôžete nadýchnuť.... Bŕŕŕŕ... hrôza! Podobný efekt vo mne vyvolali cigarety. Idete si zabehať a po kilometri máte pocit, že odbila Vaša posledná, dýchate zbesilo, srdce búši ako zvony, keď odbíjajú dvanástu...nie a nie skončiť ten rachot.... A pri vášnivom milovaní máte pocit, že skončíte v kóme, kapacita pľúc je na bode mrazu. K tomu Vám zomrie pár známych vo Vašom veku na rakovinu. Zhodou náhod ste ich vídavali pred pár rokmi v kluboch s cigaretkou v ruke....  Tak mi povedzte, čo sú toto za priateľky?  Je to len klišé. Povrchný vzťah a až časom je možné si uvedomiť, že nikam nespeje, prípadne má vytýčený jeden smer, do hrobu.

     Občas je fajn prehodnotiť kamarátske putá a poslať k vode všetkých, ktorí za to nestoja. U mňa takto skončili mnohými neodolateľné, elegantné “voňavé dámy v krabičke“ . Pýtate sa prečo? Mám obrovskú motiváciu, úplne prostú. Chcem mať zdravé deti, zdravé telo, byť tu čo najdlhšie, lebo život je krásny. Chcem chodiť behať, cítiť v pľúcach vôňu čistej prírody a nie lapať po dychu, keď zdolám jeden kilometer. Viete čo to znamená? Našla som silné dôvody, prečo som cigarety jedného krásneho večera vyhodila do koša. Týmito slovami nechcem nikoho prehovárať, aby prestal fajčiť, je to každého osobná vec a v konečnom dôsledku je fajn, že niekto pri tom zostane, veď štátna kasička miluje spotrebné dane. No tí, čo sa rozhodujete túto “voňavú vášeň“ poslať do teplých krajín, v pokoji pouvažujte a pokúste sa nájsť úprimné odpoveď na otázky: Prečo túžim po tom, aby sa štíhle krásavice stali mojimi expriateľkami? Aké pozitíva mi to prinesie? Ak ich nájdete  máte v rukách tromf. Odborne to môžeme nazvať vnútorná motivácia, ktorá dokáže dodať silu, o ktorej sa Vám ani vo sne nesnívalo. Podstatné je, že musí prameniť z Vášho vnútra a musí byť o Vás, o Vašom živote, o Vašich snoch, túžbach. Nie o mojich. Ja som Vám svoje dôvody načrtla, neviem však zaručiť, že budú platiť na všetkých rovnako.

      Každý človek je jedinečná, individuálna osobnosť, má úplne iné potreby, vedia ho nadchnúť rozdielne veci. A v konečnom dôsledku, každý túži po niečom inom. Preto vrelo odporúčam, zapíšte si každý jeden dôvod na papier a opakujte si ho, ako keď ste sa učili báseň Mor ho! na základnej. Tu sa nám črtá otázka. Prečo by som mal/a niečo zapisovať, pripomínať si? Pretože tým spečatíte svoje rozhodnutie a možno i viac spoznáte samých seba. Pretože, ako som spomínala, cigarety sú riadne mrchy. Nájde sa príležitosť, keď Vás budú vábiť ako sirény lákajúce námorníkov na brehu útesov. Budú Vás prenasledovať ako lev loviaci svoju večeru. Možno budete prahnúť po tej chuti ako upír po krvi. Stačí, že pôjdete okolo kaviarni, v ktorej nesvieti nad hlavami symbol preškrtnutej cigarety, otvoria sa dvere a Vy sa zastavíte, zľahka pootočíte hlavu. Pohľadom začnete hypnotizovať ten opar vznášajúci sa v priestore a zatúžite, nech Vás pohltí, vtiahni dnu.... Veľmi dobre to poznám. No ak nájdete protipól, silnejšieho súpera, v súboji máte náskok, víťazíte. Zrazu Vám je úplne jasné, prečo mávnuť rukou nad hriešnym pokušením sa oplatí. A kráčate ďalej, s úsmevom na perách a ticho si šepkáte, žiť bez nich je vážne jednoduché.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?